Boh ide k tomu, kto k nemu prichádza…

Výchovný buchnát je prirodzená vec. Existuje v prírode od existencie života v rôznych podobách. Každý tvor na zemi má totiž svoje miesto, svoje hodnoty a svoje zaradenie v rebríčku. Od stvorenia sveta funguje potravinový rebríček, niektoré živé tvory konzumujú rastliny, iné zas sa živia inými živými tvormi. Tak to už v živote chodí. Keď sa pozriete do prírody, v skutku stačí si len pozrieť nejaký prírodopisný film a uvidíte ako bezcitne jeden tvor loví druhého. Ako mu prináša utrpenie. Ako veľa krát loví len pre svoje inštinktívne potešenie. Ako vlastný otec je schopný zabiť svoje potomstvo, len aby sa mohol opäť páriť so samicou. Ako matka, či otec, keď vidí ako ich potomstvo robí nejakú neplechu, kľudne ho uhryzne, alebo privalí. Je to normálne. Celý kolobeh života je o agresií a dokazovaní si nadradenosti. O výchove aj tvrdším spôsobom ak to nejde inak. Rovnako to bolo vždy aj u ľudí. Stále vyššia inhibičná demokracia a vplyv zákonov núti ľudí potláčať svoju prirodzenosť, ktorú v sebe máme od Stvoriteľa. Vývoj z dlhodobého hľadiska speje k väčšiemu oslobodeniu človeka. Ak by sa obmedzila sloboda národov, ešte viac by sa destabilizoval celý systém.
Kam inam by Slovensko malo smerovať, ak nie k svojmu pokrvnému bratovi, Rusku? Alebo k Vikingom a Indiánom dažďového pralesa ?