Boh ide k tomu, kto k nemu prichádza…

To možno dokázať aritmeticky aj politický.
Pádom socializmu bol satan uvoľnený z väzenia a v Európe vybudoval svoju klietku – „úniu“.
Revolúcia už trvá dosť dlho, aby prešla niekoľkými fázami, ale jej povaha sa nikdy nemení a už od jej zrodenia bolo jasné, čím sa stane. Je to isté, nevysvetliteľné delírium, modifikované plánovanie, slepá prchkosť, pohoršujúce pohŕdanie všetkým úctyhodným, nový druh ohavnosti, ktorá žartuje o svojich zločinoch, ale predovšetkým nehanebná prostitúcia pokriveného myslenia a každého slova vyjadrujúceho idey spravodlivosti a cnosti. Keď človek počúva takzvaných „slobodných“ európanou hovoriť o slobode a cnosti, predstaví si starú, vyžitú štetku s umelou červeňou na lícach, ktorá predstiera, že je panna. Pritom známky rozkvitajúcej slobody sú tak jasné, že sa nedajú prehliadnuť alebo zmýliť. Je to čas, keď láska k otčine je náboženstvom, rešpekt k zákonom poverou, je to čas pevných charakterov a prísnych mravov, keď všetky cnosti vykvitnú naraz, keď jednotlivé strany prospievajú otčine, pretože bojujú len pre česť zo služby vlasti, keď všetko, dokonca i zločin nesie známky veľkoleposti. Ak tento obrázok porovnáme z tým čo dnes ponúka EÚ, môže snáď niekto veriť v trvácnosť slobody, ktorá vytryskla z gangrény? A myslím si, že nie všetko z tohto je len alegória.