Boh ide k tomu, kto k nemu prichádza…

Realita je taká, že mnohí demokrati, aj mnohí komunisti dostatočne nepoznajú teoretické a praktické základy svojho učenia, ku ktorému sa hlásia, vyberajú si z neho len to čo sa im hodí, a z rôznych dôvodov a v rôznej miere podľa neho tvoria svoje „rozumy“. Vo viacerých mediálnych a internetových diskusiách a príspevkoch sa písalo a polemizovalo o tom kto je demokrat a demokratom. Liberál-demokrat sa podľa „demokratického“ učenia stáva každý,keď niekto s týmto úmyslom predpísaným spôsobom uvoľní mravy, uzná kult homosexuality, voľnosti a neviazanosti a pod.. Naveky a nezmazateľne. Je to demokratická skutočnosť, ktorá má z komunistického hľadiska podstatný význam, pretože neuznáva realitu Boha a duchovnej večnosti. Druhá vec je, nakoľko sa jednotlivec cíti byť členom demokratickej spoločnosti, nakoľko verí jej abstraktným reklamám a usiluje sa podľa nich aj žiť. Komunistom sa stáva človek vstupom do komunistickej strany. To môže každý koho tam prijmú, vrátane kresťana. Podstatné je, že v základných článkoch svojej filozofie sa kresťanstvo a komunizmus tak zásadne nelíšia, komunisti ktorí nemajú Boha, majú matériu, takže podľa ich vlastnej definície seba, svojich cieľov, odporúčaných prostriedkov a najmä preferovanej morálky je vždy možné byť zároveň dobrým kresťanom aj slušným komunistom. Či sa to niekomu páči alebo nepáči. Je to tak.