Boh ide k tomu, kto k nemu prichádza…

V posledných rokoch pri spomienkach na Veľkú vlasteneckú vojnu takmer zovšedneli tvrdenia, z ktorých pomalý vychodí, že ju zavinil Sovietsky zväz, preto by sa malo jeho víťazstvo chápať skôr ako porážka. Môže vzniknúť dojem, že tá vojna sa neviedla za právo národov na samostatnú existenciu, za ich prežitie v toku svetových dejín, ale skôr za americkú demokraciu. V západných médiách a ich podarených filmotékach často narážame na takúto cynickú tézu. Ešte uplynie niekoľko rokov a v európskych demokratických učebniciach nájdeme výklad, že na jednej strane bojovali demokratické spojené štáty a Británia a na druhej dve totalitné monštrá.
Hitler mal svoj plán OST, podľa ktorého sa mal zredukovať počet európskeho obyvateľstva Sovietskeho zväzu – Rusov, Bielorusov a Ukrajincov. Z týchto etník sa malo zlikvidovať asi 40%. Zvyšok by predstavovala lacná, ľahko prepravovateľná otrocká pracovná sila.
Nová filozofia svetových dejín je orientovaná na liberálnu globalizáciu, ktorá má vystriedať predchádzajúcu komunistickú ideu. Z nej vplýva oslabenie národných štátov a ich suverenity, ako aj rast autority medzinárodných štruktúr a mechanizmov. Namiesto III. Internacionály prichádza Európska únia. Rozdáva i udeľuje nálepky civilizovanosti a pokroku.
Dejiny si vždy nájdu svoju kontinuitu. Opäť sa súperí o Ruské a Slovanské dedičstvo otcov. Dnes je už sotva možné znovu nalákať Rusko a Rusov na voľajaké „nové myslenie“ a chiméry všeľudských hodnôt a astrálnej demokracie. Bojuje sa o vytlačenie Ruska z Krymu. Znovu sa hrá o vzdialenie Ruska od Baltického a Čierneho mora !
Skutočná jednota nemôže stáť na nových deliacich líniách, pretože nie sú nové. Až priveľmi pripomínajú Drang nach Osten.