Boh ide k tomu, kto k nemu prichádza…

Nech si každý hovorí čo len chce, Mečiar bol pán politik a štátnik. Je každému súdnemu človeku nad slnko jasné, že „moc“ západoeurópskych politikov nikdy nedovolí a nedovolila, vyniknúť „domácemu“ lídrovi nad ich prostatický stimul. Západoeurópsky politici úzkostlivo žiarlia na prípadnú konkurenciu z „ost bloku“, v ktorom si umelo vypestovali a vyklonovali iba jediného svojho liblinga – a to majiteľa Barrandova a letiska Ruzyň.
Úspech ostatných ost politikov bol mediálne dôkladne zmasakrovaný a zadupaný do zeme dva metre hlboko, len preto, že sa nehodil do ich okupačných zámerov a primitívnych podmaňovacích plánov.
Dnes existuje taký pohľad, že nie sú vodcovia, že sme ako barani bez pastiera. A že vodcovia nie sú takí, akí majú byť. Tento pohľad je rozšírený aj na Slovensku.
Mečiar pôsobil na obyvateľov Slovenska charizmou. A charizmou nemôže nikdy disponovať nejaký pomenší vyškerený bicyklista a podobné politické onuce.
Čo teda Mečiar mal? Mal víziu, ktorá hľadela do budúcnosti viac než iné. Predvídal. Mal schopnosť získať pre tú víziu druhých. Vedel ísť za ňou cez prekážky. Nebol to len „snílko“. Išiel za víziou aj keď ostatní odpadávali a zrádzali za judášske groše.
Samozrejme sú aj iné vlastnosti ktoré mal, ale tieto boli najdôležitejšie.
Mečiar bol a bude veľkým politikom, vynikajúcim štátnikom a dobrým človekom. Toto je pravda, kto chce nech pochopí. Lebo to je pravda.