Boh ide k tomu, kto k nemu prichádza…

Festival Pohoda, respektíve jeho bizarná politická forma vtelená do zložitého pletenca  podradnej zábavy, nového zväzáckeho štýlu a arogantných stanových „politikov“, je v obdobnej situácii ako kedysi  Zlatý palcát  celoštátna súťaž vojenských piesní s brannou a vlasteneckou tematikou. I on bol šifrou, ktorá klamala a ktorej veril asi málokto. Tak je to i dnes s demo-Pohodou.
Možno by stačilo zbaviť sa ideologických barličiek, vyčistiť svoj jazyk a začať nazývať veci pravými menami. Obsah múdreho slova  tu skonzumovala tuposť organizátorov a dogmatizmus falošných aparátčikov a novodobých spasiteľov.

O nepríjemných spoločenských otázkach sa tam buď nehovorí, alebo sa  problémy marginalizujú.

Duchovný prejav Pohody  i s jeho hosťami býval nielen  obsahovo, ale najmä formou celkom odpudivý. Čo tento rok ? Slnko, tráva a kompere.