Boh ide k tomu, kto k nemu prichádza…

Sú dve obdobia v živote človeka, ktoré nás dokážu dostať na kolená. Tým prvým je obdobie mladíckeho vzdoru a tým druhým je nespratnícka dospelosť 60 ročného človeka.

Kým mladíckosť máme teoreticky ako-tak zvládnutú, nespratnícka dospelosť  nás často prekvapí nepripravených. Nechápavo krútime hlavami nad tým, ako sa z nášho falošne milučkého, poslušného „katolíka“ Ferka, stáva neotesaný nechutný nespratník, ktorý na poriadok a hierarchiu rázne hovorí: Nie! Ba čo viac, často si k tomu zvolí taktiku a začne revať ako pavián, alebo sa hodí na zem a modlí sa ako zmyslu zbavený. Hrozby a prosby? Nič z toho nepomáha! Komunisti boli zlí, cirkevná hierarchia je zlá. Jedine jeho chuť je správna a dokonalá. On chce rozhodovať o všetkom, súdiť, organizovať reformovať… a to je obyčajne dlhodobé kričanie až vrieskanie, prípadne hádzanie sa o zem. Keď totiž náš pavián  zistil, že hodenie sa o zem funguje , že tým dosiahne medializáciu svojej osoby v TV a novinách, tak to skúša a záleží  od reakcie okolia, či sa to udeje len raz, alebo sa to stane prívesok osobného charakteru s kolektívnym nádychom. Ak sa niekto takéhoto prejavu zľakne a ustúpi , tak sa to spevňuje a potom má pavián tendenciu hádzať sa o zem vždy, keď chce niečo zreformovať. „Kope“ za vecí alebo ľudí okolo seba, prípadne hádže blato a rozbíja usporiadania. A v neposlednom rade sa negatívne prejavy neustáleho nespokojenectva objavujú aj v prostredí, kde je problém s výchovou, kde sa nevedeli stanoviť pevné hranice a neboli dôslední  pri ich dodržiavaní. Pravidelne sa stáva , že pavián sa hádže o zem len pred kamerami a novinármi, lebo vie, že bude v „obraze“ a na obrazovke, na pódiu, na očiach…..zneužívať ruženec a modlitby.

Dôležité je nespevňovať toto nespratnícke správanie. Od začiatku sa musí dbať na to, aby sa nenaučil, že keď na verejnosti zakričí do megafónu, alebo sa pomodlí na ulici, tak dosiahne svoje. Chorobná túžba po funkcii a moci….osobná ambícia.

Je to podobné, akoby mal 60-ročný človek pubertu, čo sa nepovažuje za normálne. Sú však situácie, kedy už neostáva iné, než zaklopať na dvere psychológa.

“Reformátor“ Mikloško a spol.