Obúval Baťa wermacht a esesákov do čižiem „smrti“?

19. mája 2013 17:19, Prečítané 9 928x, politolog, Nezaradené

V roku 1940 a 1945 prezident Edvard Beneš vyhlásil a podpísal 143 dekrétov, ktoré hovorili okrem iného o:
– obnovení hraníc ČSR na ich úroveň pred Mníchovom
– konfiškácií majetku a potrestaní kolaborantov nacizmu, ktorí sú maďarskej a nemeckej národnosti
– zriadení mimoriadnych súdov
– odobratí štátneho občianstva ČSR osobám, ktoré sa v období okupácie republiky prihlásili k maďarskej a nemeckej národnosti
Špeciálne dekréty číslo 71 a 28, ktoré sa stali podkladom na vysídlenie a odsun obyvateľstva maďarskej a nemeckej národnosti z ČSR, komplikujú vzájomné vzťahy.

Benešove dekréty nie sú uzavretou témou, myslí si predseda mimoparlamentnej Strany maďarskej komunity (SMK) József Berényi.

Slovensko vníma Benešove dekréty ako súčasť povojnového usporiadania. „Sú neotvoriteľné práve preto, že by sme nikdy nemohli akceptovať spochybnenie výsledkov druhej svetovej vojny a všetko to, čo s tým súvisí,“ vyhlásil dnes po rokovaní vlády šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák.

„Kto chce dnes zrušiť alebo zmeniť Benešove dekréty by musel zmeniť aj výsledky druhej svetovej vojny, musel by zrušiť parížsku zmluvu a ďalšie veci. Toto je vec, ktorá je pre nás nedotknuteľná a vôbec sa nebudeme touto témou ani zaoberať,“ vyhlásil dnes premiér Róbert Fico (Smer-SD).

Ale potomkovia po najbohatšom mužovi bývalého Československa Janovi Antonínovi Baťovi chcú žiadať od Slovenska miliardové odškodné za majetok zhabaný na základe Benešových dekrétov. V niektorých prípadoch ide o celé mestá ako Partizánske, Svit, ale aj Bojnický zámok. Čo s tým?……pýta slušný slovenský občan. Bosí vojak, žádná fojak.