Hlavnou prednosťou socializmu bola široká a reálna možnosť rozvoja pre „obyčajných ľudí“: dostupnosť učňov-remeselníkov, dostupnosť stredoškolského, vysokoškolského vzdelania, lekárska pomoc (ak ju porovnáme so súčasným stavom, naozaj nebolaaž taká zlá), široká masová a kvalitná kultúra (myslím, že s tým sa stotožní každý, kto si porovná súčasnosť s minulosťou), systém sociálnej pomoci, masové rekreácie (Tatry, kúpele..Juhoslávia).
Hlavným nedostatkom socializmu bolo výrazné obmedzenie možností rozvoja pre „elitu“, pričom nejde  o nemožnosť „veľa zarábať“, alebo  „veľa utrácať“ ale VIDINA-SEN „vlastniť fabriky a lode, paláce, lietadlá…“. Možnosť vzdelávania sa za hranicami prakticky neexistovala, bola iba pre vyvolených a vylovených“ prospechárov“.

Pritom elita národa sa formovala „z ľudu“. Sociálne výťahy fungovali na plný výkon, no skôr či neskôr narážali na železnú povalu. Nečudo teda, že včerajší vyučený z Prešova, získajúci bezplatné vzdelanie v Bratislave a stanúci sa veľkým činiteľom alebo riaditeľom fabriky, si už želal viac.
Práve pre toto bol socializmus odsúdený na krach. Zároveň s upevňovaním štátu prerástli potreby a túžby elity všetko, čo bolo štandardne poskytované: pozeranie klasiky, zhliadnutie „Angeliky“, bývanie v byte z panelov, „jednotvárne“ potraviny a dovolenka „na náklady ROH pre celú rodinu. Elita si skrátka želala viac.
Všetky revolúcie iniciuje „elita“. Vždy. To len vzbury a nepokoje bývajú organizované ľudom, lenže tieto sa inak aj končia. Elita, ktorá dočiahla na akúkoľvek možnosť uspokojiť si nejaké potreby, spokojne si ich naplnila tou najjednoduchšou cestou – na úkor ľudu.
Preto máme dnes na Slovensku úplne opačnú situáciu oproti tej „socíkovskej“: neobmedzené možnosti na rozvoj elity ((vzťahuje sa to aj na politické ambície – tí čo chcú a vedia hrať tieto hry, dajú sa na politickú kariéru, pričom aj opozičnú (nezamieňajme si opozičnosť s revolučnosťou – prvú musí trpieť akákoľvek moc, druhú nestrpí žiadna)) sa skĺbia so znížením všetkých potrieb rozvoja „prostého ľudu“, s výnimkou nejakých základných. Pričom ani tie nie sú podľa dnešných meradiel nejaké malé: domy,veľkometrážné byty, drahé autá, drahé stravovanie, prístup k akejkoľvek „svetovej kultúre“, tak, či onak fungujúce mechanizmy sociálnej ochrany. No skĺbené sú s veľmi zlými sociálnymi výťahmi a postavených na reklamnom totálnom ohlupovaním „prostého ľudu“ (bez čoho by sa jeho okrádanie elitou nepodarilo).
Ide o to, že v hlavách elity, ktorá svojho času získala možnosť svojho ROZVOJA, no zväčša si zvoliac SPOTREBU, sú premiešané dva pojmy.
Aj „prostému ľudu“, z mozoľov a krvi ktorého naša „elita“ vzišla, zväčša ponúka nie rozvoj, ale spotrebu. Jedz to a to, na dovolenku choď tam a tam, na hypotéku si kupuj byt, telefonuj v akcii, jazdi na „sedemročnej záruke“…
Lenže spotreba nemôže byť zmyslom života, ak chýba potenciál rozvoja (na rozvoj treba tiež cieľ a ten nie je sformulovaný ani na úrovni štátu!!!) objavuje sa nevedomá, hluchá nespokojnosť a totálne ohlupovanie (však zapnite si televízor a na každej stanici nájdete útok na najprimitívnejšie inštinkty).
Elita si zatiaľ neuvedomuje, že jej úloha a povinnosť, podstata jej existencie je rozvíjať ľud. Kým to elita nepochopí, dovtedy bude spoločnosť v najlepšom prípade prebývať v stagnácii.
A najtragickejšie je, že úplne nepochopenie nevyhnutnosti rozvoja ľudu (nie „rozvoja krajiny“ – to je nič neznamenajúca politická mantra, ktorú opakujú všetci politici) predvádza celá elita, pričom opozičná i vládnuca v prvom rade. No a teraz si prosím, dosaďte do vzorca fungovanie EÚ. Genocída?