Boh ide k tomu, kto k nemu prichádza…

Aj to počasie je demokratické, demokratické západného typu, podmýva ničí brehy, robí problémy a škody, je nevyspytateľné, bez upozornenia sa vleje do stodoly, bytu či domu. Do hláv. Nehovoriac o hlavách, v ktorých narobí majiteľovi škody, na ktoré len tak ľahko nezabudne. Demokratické počasie je výsledok toho, že sem si nevážili čo sme mali, čo bolo. Skoro zadarmo a naše. Ľahko sme sa aj za podpory hierarchie kresťanov dali naložiť na lopatu diabla a Zlého.
Počasie nám jasne ukazuje, že žiadne hrádzky, regulačné korytá, oceľové mosty nič nezmôžu a sú len falošnou istotou, ktorá je nám neustále vsugerovavána a nasilu predkladaná. Vnucovanie ovládanie cudzieho jazyka, kto ho neovláda je ihneď novinármi zosmiešnený, nehodný bytia. To sú oblaky ktoré soptia lávu. Počasie je presne ako, syn povstane proti otcovi…dcéra proti matke, nevesta proti svokre….brat vydá na smrť brata a otec dieťa. Deti povstanú proti rodičom a pripravia ich o život. Slavian proti bratovi Slovanovi….Ukrajinec proti Rusovi…
Tak nech sa páči, demokracia za misu zhnitej šošovice z hypermarketu…. už ani tých tridsať strieborných tá demokracia nedáva…lebo už ani nemusí. Už sme všetci blbí. Skoro.