EÚ chce nanútiť členom svoju zahraničnú politiku bez práva veta. Malé štáty dohrali.
Áno milý Braňo, hra na pluralitu sa skončila. Malé a chudobné štáty už v EÚ nikto nepotrebuje. Teda, nepotrebuje v otázke rozhodovania. Na dane a experimenty sociálneho inžinierstva ešte potrebné samozrejme budú. O ostatné sa však už postará Veľký brat z Bruselu.
Členstvo východoeurópskych štátov v EÚ pripomína čoraz viac postavu narkomana, ktorý si už ani nepamätá, čo mu jeho prvý díler sľuboval pri prvej „šlahe“. To bolo dávno. Realitou je závislosť a tá sa prehlbuje s každou novou dávkou. Cesta späť by bola taká bolestivá, že narkoman o nej ani nemá silu uvažovať, nieto ju ešte uskutočniť. Už nemá nič svoje, stratil rodinu, vlastnú minulosť aj vlastnú budúcnosť, a keď sa začne vzpierať, tak mu díler odoprie dávku a on sa zblázni. Keď bude poslúchať, dávku dostane. Voľba je teda jasná. Bude sa poslúchať.
Aby to poslúchanie išlo čo najhladšie, rozhodli sa páni v únii trochu okresať členským štátom právo veta, ktoré bolo v počiatkoch únie vystavované vo vitríne demokracie ako žiarivý príklad citlivosti a pochopenia, s akým ten najlepší politický projekt všetkých čias – EÚ, nakladá aj s tými svojimi najmenšími členmi. Stačilo, aby napríklad Slovensko povedalo „nie“ a muselo sa začať vyjednávať odznova. Všetci si boli rovní, malí aj veľkí. Aký utešený sen…
Pozor na ponižovanie Ruska, Boh to potrestá ! Lebo to vidí !
:.: