Účastníci Kristovho narodenia – Svätá rodina, králi a pastieri – by mali byť pre nás neprekonateľným vzorom. Ich postoje však nie sú v dnešnom svete pochopené. Ba revolucionári si vzali na mušku samotnú rodinu – rodinu chápanú tradične, zdravo, normálne, chápanú ako sviatostné spojenie muža a ženy otvorené novému životu. Ježiš Kristus sa narodil práve v rodine. Milujúcej a – napriek ťažkostiam – šťastnej. Normálnej. Toto progresívcom prekáža.
Napokon žiada sa nám veriť, že Kráľ kráľov v jasličkách betlehemských prijíma rovnako milo hold pastierov, ako aj hold mágov, tzn. mudrcov; rovnako milo pero katolíckeho intelektuála, vedca, spisovateľa alebo básnika, ako v modlitbe späté ruky mníšky. Popri teplej nádeji náboženskej, táto nádej hreje a blaží i inšpiruje nás, aby sa v našej vlasti naplno rozlialo požehnanie tajomstva vianočného – i ako tajomstva kultúrneho. Iba náboženstvo Slova, ktoré Telom sa stalo, umožnilo rozvitie opravdivej kultúry ducha.
.:.
.