Demokracia je ako pes naháňajúci vlastný chvost.
Demokrat-utopisti takého či oného razenia všetci dúfajú či sľubujú, že nájdu ideálnu cestu. Systém, kde budú všetci spokojní, kde budú všetci cítiť spravodlivé rozdeľovanie zdrojov, kde „bohatí“ budú buď len mierne nad priemerom, alebo z nejakého iného tajomného dôvodu budú chudobnejší vnímať bohatých a mocných ako normálnu súčasť systému, či dokonca ako dobro, ktorému treba ďakovať. Tomuto nezmyslu demokrati-utopisti veria.
Demokratický utopizmus, podobne ako ekonomický, nemá riešenie. Je to len večná fatamorgána, hádanka, ktorá sa nedá rozumovo „uchopiť“.