Rasizmom chápeme teóriu o nerovnosti ľudských rás, zahŕňa rozdeľovanie ľudí do hierarchických skupín, tým prisudzuje sociálne správanie a vrodené schopnosti, ktoré môžu byť merané, porovnávané a hodnotené. V nasledujúcom článku si tak v krátkosti predstavíme históriu tohto nevedeckého učenia spojeného s genocídou, otroctvom a násilným šírením náboženstva a kultúrnych hodnôt.
Korene myšlienky o ochrane rasovej integrity môžeme nájsť už v antickom Grécku a Ríme. Napríklad rímsky básnik Claudius Claudianus otvorene opovrhoval rasovým miešaním, upozorňoval na „riziko“ zjednotenia s africkými barbarmi a možné „pošpinenie bielej kolísky.“ Tieto názory však v spoločnosti fungujúcej na mozoľnatých rukách otrokov neboli ničím nezvyčajným, nakoľko sa práve rasizmom a xenofóbiou mohli ospravedlňovať kruté praktiky starovekých otrokárov. Blízko k podobným názorom mal aj Aristoteles, ktorý vo svojich spisoch vysvetľuje, že zatiaľ čo sú Gréci prirodzene slobodné bytosti, barbari (každý, kto nebol Grék) sú otrokmi „od prírody“, a teda sa môžu využívať na nútenú neľudskú prácu, čím umožňujú svojim pánom venovať čas politike a dobrej správe verejných statkov. Rímska ríša bola ale na rozdiel od mnohých izolovaných mestských štátov v Grécku rozsiahlym impériom zasahujúcim do všetkých kútov sveta. A tak i napriek všeobecnému presvedčeniu o nadradení rímskej civilizácie a mnohokrát politicky cielenou a výhodnou nenávisťou voči „barbarom“ (štvavá kampaň proti Octaviánovým spojencom v Egypte, kde boli obyvatelia severnej Afriky vykreslení ako neodvratná barbarská hrozba) boli Rimania oproti vtedajším kultúram oveľa ochotnejší k integrácii a asimilácii cudzincov. Časté udeľovanie občianstva a romanizácia podmanených území učinili z mnohých „barbarov“ najbohatších a najmocnejších občanov ríše, žiarivým príkladom je aj 1. rímsky cisár z Afriky – Septimius Severus. V staroveku tak kladivo segregácie a xenofóbie nedopadá na farbu kože, ale na celé podmanené národy a skupiny, do ktorých spadali aj Macedónci, Gréci, Kartáginci, Galovia, Briti, Židia, Egypťania, Dákovia, Sýrčania, Slovania a všetci tí, ktorí by mohli poslúžiť ako piliere otrokárskej spoločnosti.
Dnes sa na téme rasizmu veľmi dobre priživujú rôzne spolky, pomýlení, aktivisti a politici. Pričom nevedia ani čo v podstate rasizmus v skutočnosti je. Povedať černochovi že je černoch, arabovi že je arab, židovi že žid, rómovi že je cigán alebo belochovi že je beloch alebo gadžo, je rasizmus a je to rasistické ?