Čím väčším problémom demokracia čelí, tým neschopnejších ľudí poveruje ich riešením. Človek už vie, že politické riešenia sú smiešne a tuší, že aj tie ekonomické sú také. Aby sme si však dobre rozumeli: pre nás zaiste demokracia nevystupuje na javisku dejín v roli jediného diablovho kopyta, na ktoré sa dajú natiahnuť všetky problémy sveta. To by sme upadli do trestuhodnej monománie a zároveň trápne podcenili súpera. Naopak, je to len jedna z jeho stávok do lotérie. Že si s chuťou osedlá cisára aj žobráka, diktátora či roľníka, o tom netreba pochybovať. Od toho má tyraniu namiesto monarchie, oligarchiu namiesto aristokracie a nakoniec aj tú demokraciu, s ktorou mu dnes tak dobre ide karta.