Za slušné Slovensko, špinavosť najhrubšieho zrna !
Či ochranné opatrenia, zavedené demokracie, trest smrti či zákony pre chudobných slúžia alebo neslúžia „všeobecnému dobru“ sú otázky, na ktoré sa názory tak líšia, že, ak by sa nemalo vykonať nič do úplnej zhody ohľadom nich, mohli by sme nečinne postávať do konca času. Ak by každý človek vykonával, nezávisle od moci Štátu, svoje vlastné predstavy o tom, čo by najlepšie zabezpečilo „najväčšie šťastie najväčšieho počtu“, spoločnosť by sa rýchlo ocitla v zmätku. Je teda jasné, že morálka založená na maxime, ktorého praktická interpretácia je pochybná, zahŕňa existenciu nejakej autority, ktorej rozhodnutia budú konečné – to jest, legislatívu. A bez tejto autority musí takáto morálka navždy ostať nevykonávateľná.
Názory na „užitočnosť“ toho či onoho opatrenia sa tak líšia, že potreba rozhodcu je nutnosťou.