Dnes je absencia výchovnej zložky vo vzdelávaní v celej vertikále školstva od základného po vysoké !
V prostredí slovenskej inteligencie stále pretrváva bojazlivý duch a hlboký nezdravý rešpekt voči cudzím rozhodnutiam, a nie duch ako tvorca rozhodnutí. Hoci v kríze je celé školstvo, sústredím sa najmä na vysoké školstvo, kde pôsobím už tri decéniá. Príčiny a prejavy krízového stavu školstva, najmä vysokého, na Slovensku v súčasnosti sú viaceré a to ako interné tak aj externé. Hlavné príčiny súčasnej krízy školstva a stavu akademickej komunity sú najmä :
1/ Prvou je devastujúca strata akademických, etických aj iných hodnôt a to nielen u učiteľov, ale aj v celej vertikále riadenia školstva od vedúceho katedry, cez dekana, rektora a ministra školstva, podľa princípu – bol som zvolený, prestali pre mňa platiť normy – to je morálka doby. Byzantské spôsoby, zavedené do spoločnosti najmä po r. 1989, ako mor kontaminovali celú spoločnosť. A tak nie div, že miestami sa dejú veci, ktoré sa nediali ani v päťdesiatych rokoch.
2/Druhou príčinou je výrazný pokles kvality vedenia a kvality vôbec. Boli snahy, izolované, o silné presadzovanie kvality. Postupne sa však, ako prirodzený dôsledok prijatých pravidiel hry, začala silne formovať priemernosť, stručne povedané druhá trieda, a to ,bez ohľadu na stranícku, ideologickú, národnostnú a náboženskú príslušnosť. S filozofiou – nám to stačí, a komu sa nepáči, nech ide preč.
3/ Treťou príčinou je strata pána. Štát – na rozdiel od štátov Západnej Európy vrátane Čiech – sa vzdal svojej nezastupiteľnej usmerňujúcej a korekčnej funkcie v školstve. A nielen v ňom. Akoby nebol nik, kto by mal záujem a mohol brániť záujmy akademickej komunity, etiku, korektnosť, univerzitnú intelektualitu v našich liahňach inteligencie. Ostali len lokálne záujmy. Ústavov, katedier pracovísk a jednotlivcov. Veda aj školstvo majú ešte svojich prorokov, kazateľov, don Quijotov a matky Terezy, ale to je dnes málo … čo sa u nás dialo a deje, je v značnej miere spôsobené falošnou demokraciou. Ale tragickou skutočnosťou, že po roku 1989 sa na čelo dostala nešťastná a nekompetentná skupina ľudí, ktorí narobili a robia veľmi veľa zla, postupne sa zabetónovali a obklopili podobnými, a dôsledky toho sa ešte dlho budú pociťovať.
-pokles úrovne základného a stredného školstva, pričom hodnota maturitných vysvedčení má len hodnotu papiera, na ktorom sú vytlačené
-pokles úrovne vedomostí a morálky žiakov základných škôl a stredných škôl – výskum PISA ukázal, že nerozumejú prečítanému textu
-pokles úrovne morálky a vedomostí vysokoškolských študentov
-devalvácia univerzít v dvoch etapách, ich kultúrna seba degradácia, vysoké školy sa zmenili na tlačiarne diplomov
-vznik katedier, fakúlt i vysokých škôl aj bez reálneho opodstatnenia a spoločenskej potreby (napr. nadmerné množstvo katedier žurnalistiky, dokonca vznikla fakulta masmediálnej komunikácie, množstvo právnických i ekonomických fakúlt, vysoké školy zdravotníctva a sociálnej práce, humanitné vysoké školy v troch mestách vzdialených od seba cca 100 km, dokonca dve vysoké školy pre humanitné disciplíny v jednom meste, vysoká škola de facto na etnickom princípe v Komárne, apod.)
-putujúci profesori, pripomínajúci putujúcich drotárov
-v publikáciách sa rozšíril sa intelektuálny incest – plagiátorstvo