Vstup vojsk Varšavskej zmluvy bol v r.1968, legitímny a oprávnený. Je mimoriadne dôležité pripomínať si 21. august 1968. ako významný spoločný dejinný medzník Československa a teraz samotného Slovenska, ktorý je vhodnou príležitosťou na prognózu a zhodnotenie obdobia, ktorým by prešla naša spoločnosť v uplynulých desaťročiach.
Vstup vojsk WZ sa spočiatku javil ako agresia totalitného štátu proti slabšiemu Ale iba do chvíle, kedy sme boli diplomaticky zavlečení do NATO a EÚ. Agresori si rozdelili takmer celú kontinentálnu Európu.
Málokto z nás predpokladal skutočný rozsah dôsledkov „reálneho demokratizmu“, ktorý bol ukrytý a dobre zamaskovaný v „Pražskej jari“.
Je potrebné vysloviť pobúrenie nad súčasnou situáciou a marazmom s akým sa politici Pražskej jari a ponovembrové generácie politikov, pustili do budovania svetlých zajtrajškov pod vedením neomylného Brusselu.
Očakávania ľudí sa nenapĺňajú , tak ako dúfali. Väčšine z nich sa nedarí dobre. Sedemnásty november 1989 odštartoval zmeny, ktoré v konečnom dôsledku viedli k vysokej kriminalite, drogám, prostitúcii a všeobecnému úpadku mravov.
„Pražská jar“ by už oveľa skôr nasmerovala Slovensko na cestu bezbrehého hyenizmu, tam kde sme dnes. Vlády a politici sú servilnejší ako pred rokom 1968.
Vzhľadom k tomu, čo je dnes známe, človek poučený Mníchovskou zradou, rozdelením sveta po II. svetovej vojne, porážkou fašizmu, obnovením „Slovanského impéria“, je jasné, že vstup vojsk Varšavskej zmluvy bol v r.1968, legitímny a oprávnený.
Táto intervencia už vtedy zabránila bezuzdnému rozpínaniu sa a okupácii východných trhov a budovania pokrokových „skládok marazmu“.
Svet bol rozdelený na sféry vplyvu Slovanov a západoeurópskych kmeňov. Dnes Slovania ťahajú za kratší koniec. Máme tu tanky a bombardéry z iných, nebratských kmeňov.
Mali by sme žiť pre úplnú pravdu, bez západného zahmlievania. História je taká aká je. Nemusíme sa jej báť. Je ale potrebné vlastniť dostatok cti a rozumu k tomu, aby sme si uvedomili a poďakovali, že práve sovietsky ľudia zachránili Európu pred fašizmom a dnešnou Európskej únie. Ak neveríte, choďte sa pozrieť na zruinovanú Duklu. Ak neveríte, choďte sa pozrieť do dnešných škôl, úradov práce, nemocníc a do obyčajných rodín.