Impotentná Európa dokonale zošalela. Celá schéma rozdeľovania spoločenského a politického spektra na ľavicu, či pravicu, demokratov či fašistov, východ a západ, stratila akékoľvek racionálne kontúry. Zostali len pojmové skelety, rozmetané pod tlakom vetra dujúceho imigračnou bránou. Nahota reality ukázala, s celou infernálnou komickosťou, v akej úbohej pojmovej zlátanine žila a momentálne dožíva Európa, postaviac celý zmysel svojej existencie na vojnovom konflikte končiacom v roku 1945. Pomeriavajúc svet šablónkou z roku 1945, neustále účelovo škatuľkujúc realitu do vyprázdnených politických pojmov, modliac sa, lepšie ani nevedieť ku komu, aby táto šablónka vydržala čo najdlhšie, nakoniec impotentná a vyprázdnená Európa dokonale zošalela, zameniac kresťanstvo, za hermafroditnú bradatú speváčku; tak symbolickú vo svojej všezahrnujúcej amorfnosti. V skutočnosti každý kto dokáže domýšľať veci do dôsledkov a vyvodzovať závery z príčin už musel pochopiť, že to čo sa tu naplno vyvalilo po roku 1789 nebola nejaká alternatívna politická varianta spravovania vecí obecných, meniaca moc kráľovskú na moc senátnu, čiže monarchiu na republiku, ale stratégia ako zničiť Cirkev a kresťanstvo.
Doputovali sme až sem, na prah nových hrôz, pravdepodobne, aby sme zatvorili za sebou definitívne jednu kapitolu európskeho úpadku a rozkladu, ktorá započala zlátaním EÚ.