Zdá sa, že nie je rasizmus ako rasizmus, ten liberálny je asi v poriadku !
A tak môžeme konštatovať, že síce, našťastie, ešte stále nie sme plne obohatení imigračným pokladom, ale zato tu už máme obohatenie o celú plejádu vlastných zradcov, ktorí zapredali svoje kresťanské náboženstvo, svoju vlasť a svoj národ. Spievajú nám ľúbivé piesne v štýle worldmusic , korenené sladkastými, stokrát obžutými humanisticko-osvieteneckými frázami, ktorými prešpikovali svoje vierovyznanie a zamenili tak kresťanskú pravovernosť za ekumenicko-synkretický galimatiáš v službách „nového ľudstva“. Sú medzi nimi aj kňazi, aj kresťanskí laici. Nemôžeme im veriť, keď nám spievajú tieto piesne o otvorenosti, pestrofarebnosti a humanistickom mieri a nechceme im veriť. Radšej veríme slovám osvedčeným a potvrdeným dejinami, slovám Nášho Pána Ježiša Krista: „Nepriniesol som pokoj, ale meč“!
Ale kto by kontroloval „kresťanstvo“ týchto imigrantov? A kto by to vôbec umožnil a ako by to robil? Či by to vôbec súdružky z rôznych GLPGFRTD organizácií dovolili? Veď by to okamžite napadli ako diskrimináciu, keď by tu už masy migrantov boli a niekto by sa opovážil ceknúť o ich kresťanstve a nekresťanstve.