Skarga sa za svojho života preslávil ako výrečný a horlivý kazateľ.
Vo svojom diele metaforicky prirovnáva vlasť k lodi, s ktorej osudom sú všetci jej obyvatelia spätí. Blaho vlasti znamená blaho všetkých jej obyvateľov a naopak, jej skaza je skazou všetkých: “Keď sa loď topí a vetry ju prevracajú, hlúpy balíky a škatule svoje zabezpečuje a leží na nich, a k obrane lodi nejde, a myslí si, že seba zachraňuje, a on sám seba hubí. Pretože keď loď nemá obranu, aj on sa musí utopiť so všetkým, čo zhromaždil. [… ] A keď svojimi truhlami a tovarmi, ktoré má na lodi, pohŕdne a s inými sa pustí do obrany lode, na všetko svoje zabúdajúc: vtedy všetko získal a zachránil si svoje zdravie. Tá najmilšia loď vlasti našej všetkých nás nesie, všetko čo máme, máme na nej. Keď je s loďou zle, keď jej diery nezapchávame, keď vodu z nej nevylievame, keď sa ju nepokúšame zastaviť… potopí sa, a my s ňou sami zahynieme.”
Skarga týmto vyzýva na odsunutie súkromných záujmov do úzadia a prijatie zodpovednosti za osud vlasti.