Jedno srbské príslovie hovorí: „Ak sa nedohodneš s bratom, budeš poslúchať pána“. Štáty Západu, ktoré celé stáročia ašpirujú na pozíciu pánov v tomto slovanskom stredoeurópskom priestore, nás v Mníchove 30. Septembra 1938 zradili a otvorili tak cestu Hitlerovi pre jeho program „Drag nach Osten“. Slováci, ktorým je väčšinou prednejšie patologické stotožnenie sa s kresťanskou náboženskou identitou vatikánskeho tipu ako prihlásenie sa k svojmu rodu – slovanstvu, nedohodli sa s Čechmi na pomeroch v spoločnom štáte a ten sa neudržal. Princíp „divide et impera“ uplatnil tak Západ voči Slovanom z Čiech a Slovenska elegantne a ľahko. Ruský veľvyslanec v Československu, Sergej Alexandrovskij jednal v septembri 1938 niekoľkokrát s prezidentom Benešom a ponúkal mu sovietsku vojenskú pomoc. Sovietsky zväz mohol do Československa okamžite odoslať štyri letecké brigády, celkom 548 bojových lietadiel. Vojenská obrana nášho slovanského priestoru bola možná a reálna (Pozri publikáciu prof. Roberta Kvačka Poslední den, Mníchov-Praha, konec září 1938). No nedošlo k nej. Aj v tomto prípade zvíťazil nezdravý ideologický prístup a tak sa stalo, že sa nespojil brat Čech a Slovák s bratom Rusom proti výbojnému Germánovi, čo tiež prispelo k následným tragickým udalostiam osudným pre celú Európu a celý svet.
Po dokonanej židovskej genocíde, mala ihneď nasledovať genocída Slovanov.
Európska únia navrhla systém kvót, na základe ktorého bude 40 000 až 60 000 migrantov rozdelených naprieč celou Európou a to predovšetkým do východnej Európy, kde takmer všetci obyvatelia sú rodenými bielymi Európanmi