Človek si myslí, že ho už nič na tomto svete nemôže prekvapiť. Ale hej, na Slovensku je všetko možné. Dokonca aj prekonať 50. roky. V akej spoločnosti to žijeme, keď otázka vo vzťahu k národným dejinám sa môže stať predmetom vyšetrovania Národnej kriminálnej agentúry! Na čo tu máme celé ústavy historikov, keď na výklad národných dejín postačí NAKA? To ten prokurátor nemá dosť kriminálnikov, vrahov, podvodníkov a zlodejov, keď si myslí, že by sa mali kriminalisti pustiť do výkladu slovenských dejín?
Som zhnusený z toho, akým spôsobom pristupujeme k výkladu národných dejín, lebo vidím, že nikomu nezáleží na pravde len na tom, ako čo možno najviac napľuť na slovenskú národnú minulosť, ako čo najviac bičovať Slovákov ich dejinami, ktoré sa nevykladajú, ale kriminalizujú! Po 25 rokoch samostatnosti by človek čakal iný prístup. Lebo len pravda nás môže oslobodiť. Ani prokurátor, ani sudca, ani kat predsa nemôže vyriešiť problémy výkladu dejín. A to už nehovorím o kriminalistoch, ktorí by sa mali zaoberať niečím úplne iným! Vážený pán Anton Danko, ako ste napísali „kamže sme to dospeli“, absolútne s Vami súhlasím a stotožňujem sa s názorom, ktorý ste napísali.
A tak môžno konštatovať, že síce, našťastie, ešte stále nie sme plne obohatení imigračným pokladom, ale zato tu už máme obohatenie o celú plejádu vlastných zradcov, ktorí zapredali svoje kresťanské náboženstvo, svoju vlasť a svoj národ. Spievajú nám ľúbivé piesne v štýle worldmusic , korenené sladkastými, stokrát obžutými humanisticko-osvieteneckými frázami, ktorými prešpikovali svoje vierovyznanie a zamenili tak kresťanskú pravovernosť za ekumenicko-synkretický galimatiáš v službách „nového ľudstva“. Sú medzi nimi aj kňazi, aj kresťanskí laici. Nemôžeme im veriť, keď nám spievajú tieto piesne o otvorenosti, pestrofarebnosti a humanistickom mieri a nechceme im veriť.