Na Slovensku je popieranie holokaustu trestné od roku 2001 (novela Trestného zákona č. 485/2001 Z.z.) a v novom Trestnom zákone (300/2005 Z.z.) ho upravuje § 422 odsek 2. Podľa neho: „Rovnako ako v odseku 1 [tj. odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky] sa potrestá, kto verejne popiera, spochybňuje, schvaľuje, alebo sa snaží ospravedlniť holokaust.“
Uvedená novela bola presadená na návrh poslanca OKS Petra Osuského napriek nesúhlasnému stanovisku Vlády SR v zastúpení ministra spravodlivosti SR Daniela Lipšica (Uznesenie Vlády SR č. 853 z 19. septembra 2001). Sekcia Inštitútu pre aproximáciu práva Úradu vlády SR vo svojom stanovisku k materiálu 3816/2001 upozornila, že: „navrhované znenie § 261 je formulované neurčito a pri jeho aplikácií by mohlo dochádzať k neprimeranému obmedzovaniu slobody prejavu.“
Daniel Lipšic upozorňuje, že uvedená novela nespĺňa kritérium nevyhnutnosti, zároveň argumentuje neexistenciou ústavou vymedzeného legitímneho cieľa, ako dôvodu obmedzenia slobody prejavu:
„Zaujímavou je aj historická paralela. Predvojnové Nemecko malo v oblasti trestného postihu rasistických a antisemitských výrokov veľmi podobnú trestnoprávnu legislatívu. Pred nástupom nacizmu bolo počas pätnástich rokov za antisemitské výroky stíhaných viac ako 200 osôb. Ako nám neskôr veľmi bolestne ukázali dejiny, tento typ legislatívy bol úplne neefektívny práve v tom jednom prípade, ktorý sa javil ako opodstatnený. Existujú dokonca indície, že nacisti zneužívali svoje trestné procesy na zvýšenie svojej popularity“.
Lipšic obhajuje slobodu prejavu, pretože štát nemá právo rozhodovať o tom, ktoré názory sú zlé. Napriek tomu zdôrazňuje, že: „propagácia alebo spochybňovanie zločinov holokaustu je bezpochyby prejavom intolerancie, nedostatku vzdelania a mravného nihilizmu.“
Iniciatíva skupiny poslancov zakomponovať popieranie holokaustu do Trestného zákona vyvolala v médiách i medzi odborníkmi búrlivú diskusiu, ktorá pokračovala tiež pri predkladaní nového Trestného zákona (300/2005 Z.z.) zo strany Ministerstva spravodlivosti, ktoré chcelo predmetný bod vypustiť. Na základe pozmeňovacieho návrhu však popieranie holokaustu zostalo trestným činom. Návrhy zároveň zakomponovať do nového Trestného zákona tzv. Jáchymovskú lož (popieranie zločinov komunizmu) však zostali nepovšimnuté. Diskusia o ponechaní resp. vypustení predmetného bodu jasne vymedzila zástancov kontinentálneho resp. anglosaského modelu slobody prejavu.