Naša mládež prežíva obdobie, počas ktorého môžeme sledovať jeden fakt a síce ten, že sa všetko uberá jedným smerom: vyvrátiť slovenského ducha a slovenskú dušu zo slovenskej mládeže. Týmto smerom sa nesie školská výchova, naša mládež sa musí učiť všelijaké citáty, ale o našich národných velikánoch nevedia nič. Nie je jej dopriate, aby čerpala z viery slovenského národa. Je v tom úmysel!

Žijeme v tzv. demokratickom režime, v našej mládeži ničia autoritu rodičov, predstavených, tradície a mládež vychovávajú tak, aby si nebola vedomá toho, že má rešpektovať tisícročné tradície a z tradície aby čerpala svoju silu. Tento demokratický režim urobil všetko, aby ničil, kántril, hubil a demoralizoval našu mládež. Povšimli ste si, že sa vytratil o z nášho života vytratilo slovko mládež, červený kríž….a mnoho ďalšie ?

Preto so smútkom musíme konštatovať, že naša mládež, i niečo starší ľudia sú akosi bez radosti, bez obetavosti, nemajú úcty ani k predstaveným, ani k spoločenským metódam a zvykom, nepoznajú súdržnosť. Nedivme sa preto, že z tejto vrstvy vychádzajú dnes živly, ktoré otravujú náš verejný život a sú v rôznych protislovanských a protislovenských sektoroch.