Takže keď prišiel rok 1989, „rusák“ to mal spočítané. Pevne sa verilo, že to Rus vymyslel komunizmus, ba čo, ešte ho aj dokázal a všade exportoval. Povedať v tom roku niečo dobré o Rusoch, pôsobilo dojmom dejinnej i mentálnej zaostalosti. Všetci sa rozplývali nad červenajúcimi sa zorami zo Západu a Slovák nemohol byť viac ponížený, ako vtedy, keď mu český politik Kalvoda povedal, že: „Západ se končí na řece Moravě.“ Tým bolo povedané všetko. Ďalej už bola len rusko-tatárska lesostep a jej apendix – Balkán..
Prešlo však 29 rokov a všetko je inak. Odrazu vidíme, že „ruský mužik“ má k ľavicovým a pokrokovým trendom akosi ďalej, než západný kulturtreger. Kým neomarxiszmus a jeho zásterky mašírujú víťazne Západom, tak zatiaľ súdružky z malebnej skupiny Vzbura ženských pohlavných orgánov sedeli v base, moskovský patriarcha sa vŕta v živote národa a ruský parlament prijíma zákony, ktoré musia každého pokrokového ľavicovo-liberálneho súdruha uvrhnúť do mrákot. Ruský parlament prijal zákon zakazujúci propagáciu homosexuality medzi mladistvými.
Nevieme aký efekt chce pokrokový Západ dosiahnuť svojou implementáciou všetkých úchyliek do zákonníkov, ale každopádne sa mu už jeden podaril: v očiach všetkých konzervatívne orientovaných (a teraz myslíme skutočne konzervatívne orientovaných) ľudí v EU sa z Ruska stáva symbol normálnosti v záplave degenerácie.
Pre katolíckeho kresťana to rozhodne nie je príjemná pilulka. Táto medecína má pre neho trpkú príchuť sklamania zo Západného sveta, o ktorom veril, že predstavuje baštu tradičných hodnôt v protiklade ku komunizmu.
Sebavedomie schizmatikov z Východu bude určite hustnúť a narastať. Veď čím by sme im mohli ešte imponovať? Čo im môžeme ponúknuť? Veľmi málo. A to aj ako Európania, aj ako príslušníci katolíckej Cirkvi. Zo strany spoločenskej im môžeme ponúknuť sodomiu v tej či onej variante, kult detského tyrana, feministické tlachaniny, bezbrehý multikulturalizmus, a ďalšie podobné klenoty z európskej šperkovnice. O to však ruský medveď evidentne nejaví záujem. Zo strany cirkevnej modernizmus, ekumenizmus, demokratizáciu Cirkvi, popieranie dogiem, no a v neposlednom rade mu môžeme navrhnúť nech nahradí liturgiu sv. Jána Zlatoústeho nejakou peknou gitarovo-balónikovou omšou v štýle kardinála Schoenborna. Obávam sa však, že o to bude mať záujem ešte menší.
Takže to nakoniec vyzerá na opretie sa o to mocné kollárovské dubisko. Môžeme škrípať zubami, môžeme plakať nad situáciou, v ktorej sme sa ocitli, ale to je asi tak všetko. Keď si budeme musieť vybrať medzi fešáckym homosexuálnym učiteľom, usmievajúcim sa na naše detičky a schizmatickým „rusákom“, tak si vyberieme „rusáka.“ Pretože časy, keď katolíci mohli písať súcitné články o zdemolovaných pravoslávnych kostoloch a o neschopných schizmatikoch sú preč. Neschopní sme teraz my a z našich kostolov sú mešity.