Byť kresťanmi v Európe je dnes nebezpečné a hierarchia si sladko spinká. Zámerne ? Nevedno.
Pápež a Euro-americké vlády nielenže nič nepodnikli na ochranu kresťanov, ale, naopak, podporujú hnutia, ktoré otvorene oznámili svoje plány vymazať akékoľvek stopy po kresťanstve na určitých územiach – ako keby na týchto územiach kresťanstvo ani nikdy nebolo. Takýto prístup vôbec nie je prekvapením na pozadí jej dechristianizácie. Zradcovské mlčanie európskej elity je ďalším svedectvom o tomto pokrytectve, ktoré už niekoľko rokov vedie Európu ku krachu.
Je legitímne sa spýtať : prečo v roku 2005 sa do projektu európskej ústavy po dlhých sporoch pre odpor Francúzov a Holanďanov nedostala žiadna zmienka o kresťanských koreňoch Európy ?
Prečo niektoré organizácie požadujú, aby všetky kríže a akékoľvek kresťanské predmety boli odstránené zo všetkých spoločenských miest, kabinetov, škôl, súdov. Za nevyhnutné považujú aj zrieknutie sa slávenia Vianoc a Veľkej noci. Vonkoncom to neodráža vôľu obyvateľstva a je to len pozícia málopočetných, no veľmi vplyvných kruhov – politických a osobitne mediálnych vlastníkov.
Tretí fakt sa týka agresie proti „prirodzenej“ rodine, dokonca i so zakazovaním takých slov ako „matka“ a „otec“. Deje sa priama agresia médií proti ľuďom, ktorí majú „prirodzené“ presvedčenie, ktoré sa označujú za fanatické a dokonca extrémistické. Byť kresťanmi v Európe je dnes nebezpečné !
Prečo sa na Západe skutočne kresťanstvo vníma ako niečo, voči čomu treba byť ostražitý a ako niečo negatívne. Kresťanstvo stotožňujú s fanatizmom len preto, že kresťania ohlasujú mravnosť a vystupujú za prírastok obyvateľstva ?
Prečo v súčasnom dekadentnom západnom spoločenstve, ktoré vyhlásilo tolerantnosť za hlavný princíp, ľudia, ktorí patria k intelektuálnym vrstvám spoločnosti, spravidla vystupujú ako advokáti moslimských imigrantov, emancipovaných žien a homosexuálov ? V presídlencoch vidia úžitok pre európsku spoločnosť, dokonca aj keď títo migranti majú iné predstavy o tolerantnosti voči „sexuálnym menšinám“ (homosexuálom, transsexuálom, a tak podobne). Pretože hlavného nepriateľa majú spoločného – sú to kresťania, ktorých vnímajú ako omnoho väčšie nebezpečenstvo pre súčasnú Európu !
Takíto „tolerantní občania“ v súčasnej spoločnosti nazývajú kresťanov vystupujúcich za konzervatívne hodnoty fašistami a sami sa vyhlasujú za „antifašistov“. Nová forma „antifašizmu“ nie je v skutočnosti nič iné ako nová forma fašizmu – pod maskou tolerantnosti tieto sily pôsobia proti všetkým, ktorí nesúhlasia s ich presvedčením.
ψ