Sociálno-inžinierske frankensteinovské projekty EÚ sú rozkladom. Až donedávna mal koncept národnej identity pre nás v Európe bez výnimky veľký význam. Dnes sa však ocitáme v situácii, kedy musíme vlastnú národnú identitu prehodnotiť. Následkom obrieho prílivu civilizačne úplne odlišných migrantov dnes stojíme pred nutnosťou novo sformulovať význam EURÓPSKEJ identity. Čo totiž zostalo zo starej „národnej identity“ v dnešnej Európe, kde žije cez 17% občanov neeurópskeho pôvodu? Momentálne cítime ďaleko vyššiu mieru spolupatričnosti s „osou“, Slovanom z ruského východu alebo človekom z ktorejkoľvek pobaltské republiky, ktorý síce nemusí o kultúre mojej Slovenskej vlasti vedieť vôbec nič, ale cez to všetko náleží do rovnakého blízkeho biokulturného okruhu a širšej geografickej oblasti. Naše vlastné národné povedomie sa teda vo svetle masívnej neeurópskej migrácie musí obrátiť iným smerom a hľadať iný význam. Preto sa zdá anachronické a historický prekonané, aby sa Slováci, Maďari, Češi alebo Poliaci, Nemci – navzájom považovali za nepriateľov a možných vojnových rivalov a donekonečna si vyčítali svoje vzájomné historické krivdy.
Našimi úhlavnými nepriateľmi totiž nie sú neeurópski imigranti, ale naši vlastní politici a ich dvorní intelektuáli („Gutmensch“)vo svojich luxusných nerozumoch, z ktorých zasievajú spoločenský svár, ekonomickú biedu, degeneráciu národa – bez toho, aby zobrali na vedomie negatívne dopady svojich pomýlených utopických krokov a politických činov.