Je mimoriadne dôležité pripomínať si 21. august 1968. a 17. november ako významný spoločný dejinný medzník Československa a teraz samotného Slovenska, ktorý je vhodnou príležitosťou na prognózu a zhodnotenie obdobia, ktorým by prešla naša spoločnosť v uplynulých desaťročiach.
Vstup vojsk WZ sa spočiatku javil ako agresia totalitného štátu proti slabšiemu Ale iba do roku, kedy sme boli diplomaticky zavlečení do NATO a EÚ. Agresori si rozdelili takmer celú kontinentálnu Európu.
Málokto z nás predpokladal skutočný rozsah dôsledkov „reálneho demokratizmu“, ktorý bol ukrytý a dobre zamaskovaný v „Pražskej jari“. Je potrebné vysloviť pobúrenie nad súčasnou situáciou a marazmom s akým sa politici Pražskej jari a ponovembrové generácie politikov, pustili do budovania svetlých zajtrajškov pod vedením neomylného Brusselu namiesto Moskvy.
Novembrové očakávania sa stále nenapĺňajú , tak ako mnohí dúfali. Väčšine obyvateľstva sa nedarí dobre. Sedemnásty november 1989 odštartoval zmeny, ktoré v konečnom dôsledku viedli k vysokej kriminalite, drogám, prostitúcii a všeobecnému úpadku mravov.
„Pražská jar“ by už oveľa skôr nasmerovala Slovensko na cestu do cenzúry a politického hyenizmu, presne tam kde sme dnes. Vlády a politici sú servilnejší ako pred rokom 1968 a víťazným“ novembrom 89.
Vzhľadom k tomu, čo je dnes známe, človek poučený Mníchovskou zradou, rozdelením sveta po II. svetovej vojne, porážkou fašizmu, obnovením „Slovanského impéria“, je celkom jasné, že vstup vojsk Varšavskej zmluvy bol v r.1968, legitímny a oprávnený.
Táto intervencia už vtedy zabránila bezuzdnému a nesympatickému rozpínaniu sa a okupácii východných trhov, budovania pokrokových „skládok marazmu“.
Svet bol rozdelený na sféry vplyvu Slovanov a západoeurópskych „nadnárodných“ kmeňov. Dnes Slovania ťahajú za kratší koniec. Máme tu tanky a bombardéry z iných kmeňov.
Mali by sme žiť pre úplnú pravdu, bez západného zahmlievania. História je taká aká je. Nemusíme sa jej báť. Je ale potrebné vlastniť dostatok cti a rozumu k tomu, aby sme si uvedomili a poďakovali Sovietom, že práve sovietsky ľudia v tom období zachránili Európu pred fašizmom a dnešnou podobou Európskej únie. Ak neveríte, choďte sa pozrieť na zruinovanú Duklu. Ak neveríte, choďte sa pozrieť do dnešných škôl, úradov práce, nemocníc a do obyčajných rodín.
Zrušiť historickú pravdu je nemožné. Treba ju uznať a nie bojovať proti nej.