Migrácia a migranti. Táto abstraktná dialektika iba čo celú vec v mojich očiach ešte väčšmi zatemňuje; azda práve preto, že je abstraktná a v živom svete všetko je posplietané a nekonečne komplikované. Ako vlastenec, ani ja nemôžem pochopiť kresťanstvo ako stýkajúce sa len s jedným určitým bodom duše. Alebo sa celá duša privinie ku kresťanstvu a všetko bude po kresťansky chápať a milovať, alebo nebude naozaj celkom kresťanská. Aby sa však duša mohla takto privinúť, treba, aby samotné kresťanstvo ľudskej duši dokonale a všetkým túžbam zodpovedalo. Teda v duši človeka sú vlastenecké city a to nie nejaké pomýlené alebo samovoľné, ale prirodzené a pekné; teda právom sa čosi hrozí vo mne katolíckeho kresťanstva, ktoré vylučuje tieto city a právom sa duša kloní skôr k východnému kresťanstvu, k východnej cirkvi, ktorá si tie city všíma a vie si ich uctiť. Kristus nežiada, aby sme sa zriekli vlasteneckého cítenia, on len nechce, aby ono rozhodovalo vo veciach náboženstva. Národnosť je prirodzeným výtvorom dejinného vývoja ľudstva, kresťanstvo je nám dané z Neba; národnosť rozdvojuje ľudí, preto ich aj veľmi ľahko odcudzuje a rozvášňuje, kresťanstvo ich učí, že sú bratmi, zbližuje ich a zjednocuje. Sú to dva prvky, ktoré sa vlastne vzájomne nevylučujú, ale ostávajú v rozličných sférach. Ohrozujú migranti kresťanstvo? Ohrozujú migranti kultúru…dedovizeň a domovinu? Ohrozujú !
Slovom, nemôžem pochopiť, že by bol Kristus žiadal zrieknuť sa tak šľachetného citu, ako je cit vlastenecký.
Ψ