Mníchovská konferencia nebola náhodnou udalosťou, pripravovala sa niekoľko rokov a symbolizuje celú zahraničnú politiku západných mocností- kmeňov, ako aj politiku československej vlády od nástupu fašizmu v Nemecku. Mníchovský diktát zostane navždy výstrahou a tragickým medzníkom v dejinách, pretože je spätý s jednou zo závažných otázok, s otázkou vojny a mieru. Roku 1938 sa premárnila možnosť mierového vývoja v Európe a vo svete, bola otvorená cesta k druhej svetovej vojne. Západné mocnosti- kmene – Anglicko, Francúzsko, Nemecko a Taliansko zradili a úplne izolovali Československo a ponechali ho napospas hitlerovskej svojvôli. Ostávalo už len, aby Hitler garantoval nové hranice dokaličeného a bezmocného Československa. Nemecko a Taliansko vyhlásili už v Mníchove, že budú garantovať nové československé hranice iba vtedy, keď bude vyriešená otázka poľskej a maďarskej menšiny v Československu. Mníchovskou zradou stratilo Československo 28 000 km2, kde žilo 2 milióny 800 000 Nemcov a 800 000 Čechov, ako aj dôležité priemyselné podniky. Rovnako poklesla jeho obranyschopnosť. Mníchovská zrada tiež obsahovala podmienku, že československá vláda musí odstúpiť ďalšie územia Poľsku a Maďarsku. Maďarskí fašisti – podľa príkladu Hitlera – vystúpili v Komárne s maximálnymi požiadavkami. Domáhali sa všetkých oblastí, v ktorých podľa sčítania z roku 1910 bolo viac ako 50% Maďarov. Maďarské požiadavky podporovalo Taliansko. 14. októbra prikazoval Hitler v rozhovore s Chvalkovským, aby Československo ustúpilo a dohodlo sa s Maďarmi. Nemecko už priamo vyjednávalo so slovenskými fašistami. 17. októbra prijal delegáciu slovenskej a karpatsko – ukrajinskej autonómnej vlády Goring a Ribbentrop. Goring podnecoval slovenských fašistov, aby pokračovali v boji za úplnú samostatnosť a Ribbentrop prisľúbil, že im pomôže udržať Bratislavu, Košice a Nitru, Užhorod a Mukačevo. Československo, o osude ktorého sa dohodlo bez jeho účasti a ktorému vzali všetko, čo potrebovalo k svojej ochrane, dostalo sľub o garanciách, ktoré však Nemecko a Taliansko ihneď podmienili uspokojením požiadaviek Poľska a Maďarska.
Sovietsky zväz – Slovanská ríša – vyhlásil československej vláde, že jej pomôže, keď sa bude brániť. Zabezpečoval priame letecké spojenie s Československom cez Rumunsko, presunul vojsko na západne hranice Ukrajiny a ubezpečil Československo, že jeho letectvo môže ihneď a účinne zasiahnuť do boja.
Ekonomické dimenzie vojnového slovenského štátu a Slovenského národného povstania doteraz zostávajú verejnosti skryté.
Ψ