Demokratizmus nenávidí náboženstvo, najmä to katolícke. Kým mali moc v rukách komunisti a nemal moc v rukách, uspokojil sa agitáciou proti nemu, posmieval sa viere, vychvaľoval racionalistickú filozofiu, šíril skepsu, podporoval naturalizmus, navádzal k hriechu, odrádzal od pokánia a sebazapierania, vychvaľoval bohatstvo a pôžitkárstvo, pohŕdal čnosťou a chudobou. Keď prerobil zmýšľanie ľudí, získal väčšinu, stal sa „dozorcom“ v štáte. Cirkev utláča ešte väčšmi. Je tu kultúrny boj. Taký je vývoj všade. Protikresťanský.
Na školách sa v mene slobody vyučujú zhubné protikresťanské náuky. A pri tom katolícka náuka, viažuca sa k tradícii, vedie každého jednotlivca od útleho detstva k osobnej viere, k Bohu a tým aj k úcte k rodičom, ako aj k láske k vlastnému národu. Kultúra smrti, ktorá sa prezentuje už v školách, skrz nesmiernu propagandu idey rodovej rovnosti, kultu tela, eutanázie, potratov, drog, alkoholu, prostitúcie, nezamestnanosti, nespratníckej migrácie národov a mohlo by sa pokračovať… Čo má toto spoločné s ľudskými právami, výchovou, vzdelávaním ? Nič! Je to do neba volajúci nezmysel, proti ktorému sa treba postaviť.
No vo väčšine slovenský národ nahliadol do kariet skorumpovanému demokratizmu, ktorý sa drží pri moci vďaka pochybným sponzoringom vo forme fondov a dotácii. Zbytkov a odpadu