Otvorený list Otcovi biskupovi Milanovi Lachovi

25. januára 2016, politolog,

K stanovisku k naliehavým problémom slovenského zdravotníctva v ktorom „nekatolícky“ atakujete predsedu vlády Slovenskej republiky Roberta Fica.

Je mimoriadne znepokojujúce, ba vskutku hlboko hanebné, keď biskup podľahne svetu hlásať slová, ktoré v kontexte i svojom vlastnom zmysle vrhajú pochybnosť na nepoškvrnenú čistotu a bezhriešnosť samotného Božieho Syna. Boh nás uchovaj od všetkých podobných pokrokárskych naivít a detinskostí, od viery, že demokracia je výsledkom samovoľnej kvalitatívnej spoločenskej evolúcie. Nie.

Ešte raz treba zopakovať, lebo pamäť niektorých je krátka: milovať chudobných, pozdvihovať ich, pomáhať im, bez ohľadu na stavovskú nerovnosť, umožňovať cirkevnú kariéru aj pastierovi kôz až po najvyšší post, neznamená byť demokratický. Znamená to byť len kresťanom. Zmätok, ktorý zamieňa lásku k blížnemu s politickou teóriou demokracie je jedným z koreňov súčasného cirkevného a spoločenského marazmu. Od počiatku kresťanstva nenájdeme jediného svätca a sväticu nabádajúcu k podpore nejakej demokracie. Dnes sme nabádaní cirkevnými predstaviteľmi aby sme podporovali právo na demokraciu, na všeobecné hlasovanie más o čomkoľvek. Právo náladového davu, ženúceho sa za človekom, ktorý mu sľúbi tie najväčšie svetské rozkoše a blaho. Vec nevídaná to v dejinách kresťanstva.

Vy ste práve ukázali alarmujúce nepriateľstvo k tradičnému učeniu Cirkvi, disciplíne a zvykom a k veriacim, pretože ste sa venovali sociálnym a politickým otázkam ležiacim mimo kompetencií Cirkvi.

Kresťan nepozná ideálnu politiku a ideálny systém, či optimálnu, ako chcete. Na podobné chúťky po dokonalosti má kresťan Kráľovstvo nebeské. Avšak máme tu teraz demokraciu a tak sa musíme zaoberať demokraciou. Až jej nebude, čo je možno realita nie taká vzdialená, ako by si niekto myslel, tak sa popozeráme po iných nástrojoch nespokojenca.

Podobné vyhlásenia berme skôr ako obete moderného poblúdenia, než ako typické pre predstaviteľov Cirkvi. Ibaže by sme so zaslepenou ochotou pubertálneho výrastka chceli veriť, že posledných 50 rokov „mladosti“ prinieslo viac ako 2000 rokov „staroby“ a že všetci starí boli hlúpi a všetko čo sa narodilo za posledných 100 rokov je vyvrcholením duchovných dejín ľudstva. Beda, aj tu je naporúdzi osvedčené: po ovocí poznáte ich. Hľa, ovocie už dozrieva a čoskoro padne pánom demokratom na hlavu. Nám zostáva len zaželať dobrú chuť a zostať kresťanmi.

Zo slobody prejavu pochádza sloboda mýliť sa, skrze slobodu mýliť sa, sú vášne uprednostňované pred intelektom. A ak sa mýli intelekt, je nemožné, aby sa nemýlil celý človek. Tak chápem i Vaše Stanovisko k naliehavým problémom slovenského zdravotníctva.

Váš poddaný v Kristu.