Existoval a existuje jav, ktorý možno nazvať URBANISTICKÁ GENOCÍDA – sústredenie obyvateľov do megapolisov, ktoré odtŕhajú ľudí od prirodzeného prírodného prostredia. V urbanistickej genocíde je ešte jeden zvláštny jav: budovanie obydlia, vylučujúceho normálny bezkonfliktný život 3 – 4 generácií pod jednou strechou, hoc len jednej vetvy rodiny. To je priama cesta rozbíjania celostnosti svetonázoru, antagonizácie spoločnosti, ničenia kultúrnej kontinuity generácií. Podstata je v tom, že iba vo veľkej rodine niekoľkých generácií sa pred dieťaťom objavujú všetky vekové kategórie jeho budúceho života, a ak je rodina harmonická, tak dieťaťu v takej kvalite veľkú rodinu nemôže nahradiť žiadny iný sociálny útvar.
Na Západe to nazývali priamo: vedenie psychologickej vojny na zotročenie Slavjanského národa.