Funkcionár potrebuje odvahu, aby pri svojej práci dokázal presadzovať to, čo je dobré. A potrebuje tiež pokoru. Pretože každá (aj drobná) forma vládnutia je vždy spojená s pokušením zbožštit sám seba. Ak musí človek zaobchádzať s mocou, potom podobne ako pri zaobchádzaní s bohatstvom má stále zápasiť o vnútornú slobodu a triezvosťou, aby tomuto pokušeniu nepodľahol. Je potreba uchovať kritický odstup a pokoru. Pretože moc, podobne ako bohatstvo, môže človeka zaslepiť a pokaziť.
Človeku, ktorý sa chce uplatniť vo funkcii , samozrejme nestačí, aby bol múdry, odvážny a pokorný. Politik musí byť vzdelaný, musí vedieť vystupovať na verejnosti, byť dobrým rečníkom, formulovať ciele, získavať spolupracovníkov, presviedčať, motivovať, spájať ľudí, nachádzať kompromisy. Musí mať manažérske schopnosti a vedomosti z psychológie riadenia. Musí sa vedieť rýchlo rozhodovať a musí byť odolný, mať ‚hrošiu kožu‘. A nie plakať po prehratých voľbách, bojkotovať večer športovcov, nepriznať porážku,,,,
Kadejaký hlupáčik dokáže kritizovať, odsudzovať a sťažovať sa – väčšina hlupákov to aj robí a vtedy si každá nula myslí, že najdôležitejšou súčasťou milióna.