Ľahká manipulovateľnosť ľudí súvisí aj s ich spoločenským postavením. Zväčša ide o privilegované elity, ktoré zdieľajú záujmy vládnucich tried. Isté je, že ten najvyšší stupeň “martrixu” neprenikne nikdy medzi masy. „Plebsáci“ k elitám ako takým pociťujú nedôveru. Je to tak aj v súčasných akože-demokratických režimoch.
Mediálnej manipulácii paradoxne oveľa dôslednejšie podliehajú vzdelanejšie vrstvy, no bežní ľudia, ktorí sa učia životu priamo zo skúseností, mediálnej ideológii jednoducho neveria. Sú to preto práve vzdelanci, politici, novinári či verejne činné osoby, ktoré sú vystavené najsilnejšiemu indoktrinačnému náporu a ktoré reprezentujú najlepšie zmanipulované objekty systému. Dôvody sú rôzne. Jeden je prozaický – vzdelaní ľudia omnoho viac čítajú a zaujímajú sa o politické diskusie. Práve preto má na nich priama politická indoktrinácia silnejší vplyv.
Systém sa zväčša ani nepokúša masy priamo ideologicky manipulovať a politicky vymývať, efektívnejšia je ohlupovacia taktika cez rôzne sitkomy, telenovely a stupídne súťaže. V istom okamihu však ľudia na vlastnej koži pociťujú, ako s nimi elity zametajú, napríklad v čase hospodárskej krízy. Vtedy sa už začínajú ozývať aj voči tomu, čo im servírujú režimistickí intelektuáli a novinári v médiách. Je táto reakcia novým fenoménom? To, že ľudia nedôverujú výkladu zo strany etablovaných médií, nie je nič nové.