V tejto situácii sa dnes nachádzame. Hoci v minulosti sa odpor vzniesol voči iným indoktrinačným inštitúciám, napríklad voči cirkvi či socíku. Dnes sú na pretrase katolíci, Fico a vlastenectvo. Uvidíme, aký mechanizmus manipulácie bude „demokratický“ systém na zdisciplinovanie más používať v budúcnosti. Žiadna hegemónia však netrvá večne, v tom je určitá nádej. Už sa objavujú odkazy na román G. Orwella, v ktorom má “Veľký brat” životy a názory všetkých pod absolútnym dohľadom a kontrolou. V obyčajnej reči sa dokonca objavuje aj slovné spojenie “orwellovský jazyk”. Systém vytvára určité magické slová, do nemoty opakované, ktoré vo verejnosti vyvolávajú pozitívnu či negatívnu reakciu už len svojím vyslovením. Slová ako “slobodný svet”, “reformy”, “voľná konkurencia”, “zodpovednosť” na strane jednej či slová ako “komunizmus”, “extrémizmus”, “terorizmus”, “populizmus” na strane druhej, možno použiť ako náhradu argumentu, pretože majú stabilizovaný manipulačný význam. Namiesto termínu “kapitalizmus” sa použije “voľný a slobodný obchod”, na namiesto tvrdých zdražovačiek a asociálnych koloniálnych krokov sa použije spojenie “ozdravujúca reforma”, na vysvetlenie cudzích „elít“ sa využije populárna “vláda ľudu” (demokracia), silný antikatolicizmus „pre Boha,veď snáď žijeme v 21. stor.“ ….. Slovám sa účelovo pridávajú opačné významy. Otroctvo sa stáva slobodou, sloboda sa stáva otroctvom, vojna je mierom, mier zas vojnou. Dnes žijeme v spoločnosti dozerania, v ktorej máme pocit, že sme neustále pod kontrolou. Ako skrytá kamera, ktorá by nás všade špehovala. Nevieme či je zapnutá alebo vypnutá. Mohla by byť pokojne celý čas vypnutá, no my by sme sa správali presne tak, ako sa od nás očakáva. Lebo, čo ak je zapnutá ? Nosíme si v hlave “vlastného policajta”, ktorý je efektívnejší než všetky represívne nástroje štátu. „Demokratický“ systém je z hľadiska kontroly ľudí omnoho efektívnejší, než bola akákoľvek totalita na svete. Už sa nejedná iba o to, aby ste robili to, čo sa od vás chce. Dnes je dôležité, aby ste aj chceli robiť to, čo sa od vás chce. Kedysi stačilo mať pod kontrolou kostry ľudí, aby otročili na panskom, aby nezbíjali, aby fyzicky poslúchali. Myslieť si mohli, čo chceli, museli len navonok poslúchať. Dnes je to iné. Demokracia zašla ďalej. Jej ide o to, aby spacifikovali naše hlavy. Keď si k tomu pripočítate špecifický jazyk, ktorý nás nepriamo núti rozmýšľať v individualistických a koristníckych scenároch, presvedčíte sa, že propaganda a klamstvo nie je dnes už len doménou verejnej politiky, ako to bolo v minulom politickom systéme, ale prenikla nám až do domácnosti, až do našich najvnútornejších pocitov. A to tu ešte nebolo. Všimnite si to, prosím.