Za komunistov boli ľudia lepšie informovaní, lebo vedeli dôvedne čítať medzi riadkami. Iba vyložený osol „z okresu“ to nevedel.
Dnes sa to vôbec nedá. Pretože polopravdy a lži sú aj medzi nimi ! To je fakt.
Myslíte si, že konzervatívni myslitelia, ktorí obhajovali vtedajších vladárov 19 stor. mali ľahký život ? Vôbec nie, nech bolo myslenie konzervatívnych filozofov akokoľvek reakčné a nech akokoľvek sofistikovane obhajovali záujmy vládnucich elít, nedostávalo sa im od európskych „pánov“ žiadnej podpory. Prečo? Jednoducho preto, že konzervatívni panovníci sa nebáli len liberálneho či socialistického myslenia, oni sa báli každého myslenia, aj reakčného. Základom bolo udržať masy v bezmyšlienkovitej disciplíne. A to je pointa: akékoľvek myslenie je nebezpečné pre udržanie systému. Dnes je stratégia podobná, hoci nemôže byť taká okatá. V informačnej dobe je pre elity najdôležitejšie odvrátiť pozornosť más od skutočných problémov a zahlcovať ich zábavným priemyslom. Pointa je tá istá zavádzať! Samozrejme, „elity“ potrebujú ľudí schopných technicky myslieť, ale čo je dôležité – ľudia majú rozum používať inštrumentálne, nie hodnotovo. Nemajú sa zamýšľať nad podstatou, iba nad riešením technických problémov. Nemajú špekulovať nad absurditou systému, len efektívne riešiť každodenné situácie. Najvyšším spoločenským cieľom sa stala prázdna racionalita a bezobsažná efektivita. Ľudia sa premenili na akýchsi panderlákov, ktorých základným cieľom je “optimálne fungovať”, prispôsobiť sa, správať sa trhovo, flexibilne, účelovo a oportunisticky. A popritom všetkom sa strojene usmievať, však nás to baví, no nie?