Podobným príkladom je napr. kauza Pussy Riot. To je modelový príklad. Tie feťáčky vykonali výtržnosť v kostole na posvätnom mieste, a polícia ich logicky zatkla, úplne korektne, ako by sa stalo v každej krajine. Zahraničné médiá tú informáciu z ruských médií vytiahli a preniesli ju na hlavné stránky západných novín a serverov v znení, že ruský režim uväznil disidentskú skupinu. Surová propaganda, ktorá de facto vysvetľovala, že ak nemôže človek v kostole slobodne skákať po oltári a tancovať za sprievodu zvukovej aparatúry satanské tance, tak je to prejavom totalitného režimu a diktatúry a neslobody.
A pretože mainstream je v súkromných rukách, veľakrát v nadnárodných spoločnostiach, tak zrazu začnete zisťovať, že všetky tieto agentúry šíria jeden typ informácií, čo je veľmi nebezpečné pre slobodu a demokraciu, pretože nie všetko, čo sa do prenosového pásma týchto agentúr dostane, je spravodajstvo.
Je nutné premýšľať nad mediálnymi správami, aby sa človek nestal obeťou špiny a zloby.