Bola raz jedna drevená a zatuchlinou páchnuca krajinka….V tej krajinke si žil jeden čarovný deduško s dlhou striebristo-šedivou bradou, ktorá siahala až po jeho golfom zničené kolená. Deduško si každý večer zasadol do svojho rozprávkového hojdacieho kresla, ktoré bohužiaľ bolo prehnité a pri každom pohojdaní deduškovho 150-kilového tela, nechutne pofidérne zavŕzgalo…Prekvapilo niekoho, že tí starí černokňažníci zasadali v princípe úplne zbytočne? A že celá synoda bola len sofistikovaný marketingový ťah slúžiaci na deklarovanie konzervativizmu a jeho moci medzi tými, ktorí kryjú pedofíliu, kokaín a Vatikánsku banku. Nuž, Boh ich vidí, chrapúňov starých….
A to je koniec rozprávky “ ,povedal deduško svojim ovečkám. Ktoré na znak súhlasu zabéékali a išli tiež spať. Deduško si potom len ticho povzdychol, a pozrel sa von na jeho 10 hektárové pole konope siatej. Z chuti si odgrgol a išiel už konečne s tou fikciou do perín.