Po 25. rokoch stojí Slovensko tvárou v tvár novému hrôzostrašnému javu, ku ktorému neexistuje úplne analogický jav v nijakom období jeho histórie. Niekto to nazýva liberalizmom; iný protikresťanským hnutím; a iní zasa uprednostnia výraznejší a dramatickejší názov Demokracia a SLOBODA.
Neúnavná vojna sa vedie priamo alebo nepriamo proti cnostiam a princípom, ktoré ležia pri samých základoch spoločnosti – náboženstvu, poslušnosti a úcte. Tradičné inštitúcie, ktoré vyrástli v starej spoločnosti s vývojom kresťanskej organizácie, sa dostávajú do ústrania, a vyzdvihujú sa nové princípy, ktoré predchádzajúce generácie nepoznali, a ktoré viac alebo menej protirečia prirodzenému a božskému zákonu. Oddelenie Cirkvi od štátu; štátom ovládaná výchova; prevrátené idey slobody a rovnosti; všetky
tieto a mnohé takéto falošné alebo nejasné princípy sa prijímajú ako zásadné, niekedy dokonca v ústavách takzvaných kresťanských štátov.
Náboženstvo (predovšetkým katolícka Cirkev) sa stáva cieľom útoku. Princíp subordinácie civilnej spoločnosti božským zákonom sa zdá byť hlavným objektom útoku. Táto pravda, sa pravdupovediac, stala trochu nejasnou dokonca aj v mysliach katolíkov; a neprirodzený zvyk, doteraz prakticky neznámy dokonca aj medzi pohanskými národmi, organizovať spoločnosť bez odkazu na Vyššiu Bytosť, bol prijatý dokonca aj v krajinách, ktoré sú primárne katolícke.