S demokraciou zmizol ‚priateľ,‘ ako ho chápala tradičná spoločnosť… a začal sa vzostup nedefinovaného a abstraktného rovnostárstva, ktoré sa vždy vnímalo ako niečo povrchné, na úkor konkrétnych foriem priateľstva, ktoré ako hlboké skutočnosti odnepamäti definovali konkrétne vidiecke a susedské spoločnosti. V ostrom kontraste k tomuto stavu toto posolstvo malo viesť ľudí, aby sa podelili s tým, čo majú, z priateľstva. S príchodom Krista by sa to dalo vyjadriť ako láska, nie cit, ale konanie pre dobro druhého. Takéto dejiny predpokladajú kresťanský svet – ktorý je všeobsiahlejší než technologicko-demokratický svet, v ktorom sme ustajnení – pretože „všetky stvorenia rozprávajú o Bohu a stoja voči nemu v asymetrickom vzťahu, ktorým stvorenia majú účasť na asymetrických, ale vzájomných vzťahoch osôb Trojice. Tradičné priateľstvo nebolo založené na rovnosti, ale na komplementarite, na vhodnosti pre spoločnosť s prirodzenými rozdielmi Každý jednotlivec a celé dejiny budú súdené podľa toho, ako ľudia konali v zmysle tejto sviatostnej povahy reality okolo nás. Všetkých.