Cudzí jazyk bol od nepamäti symbolom príslušnosti k spoločenstvu, symbolom jednoty národov, kmeňov… Bol signifikantný pre hrdosť, patriotizmus a kresťanstvo.
Dnes aj úbohý minister školstva podporuje na území našej vlasti okupačný jazyk, ako prejav vyspelosti, múdrosti a vzdelanosti.
Ak neovláda cudzí jazyk policajt, predavačka cestovných lístkov, manažér, lúzer alebo politický prostitút, je to známka toho, že nemôže vykonávať remeslo a je hanbou pre celé Slovensko,pretože neovláda jazyk ožratého mladíka z ostrovov.. Dnes sa cudzí okupačný jazyk musia učiť prváci základných škôl, maturanti maturovať..,proste všade.
Dnes sa deťom dávajú mená ako Mia, Winetou, Sandokan, Lucas, Onur, Sophia, Lunik, Lara alebo Ella s Nelly a Pellegrýňi so Zoe aj s Kevinom. Tak toto je ozaj už nechutné.
Nejde o nič menšie ako o jedno z najkrajších diel národného dedičstva, porovnateľné s promiskuitnými celebritami a sochami. Akurát o dve storočia staršie.
Musím priznať, že mi veľmi vadí, keď sa nahrádzajú naše slovenské mená a slová anglickými. A čo je ozaj nechutné, že sa aj skloňujú aj so szlovenskými koncovkami.
Jedna perlička!!! : Učiteľka slovenčiny „Považujeme za nevyhnutnosť učiť sa dva cudzie jazyky. Je to koniec koncov aj jedna z priorít jazykovej politiky Európskej únie,“ myslí si. A sme doma. A chcú vyššie platy, treba im do rúk…..a nepustiť ich k vode.