V Písme nachádzame veľa príkladov, kde nenávisť je príčinou všemožného rozdelenia medzi ľuďmi: Kain zabil brata Ábela z nenávisti; bratia nenávideli Jozefa a predali ho za otroka; Ježiša tiež z nenávisti vydali židia na smrť. Preto sv. Písmo prikazuje: „Nebudeš vo svojom srdci prechovávať nenávisť ku svojmu bratovi!“ (Lv 19, 17). Evanjelium zakazuje nenávidieť i nepriateľa (porov. Mt 5, 44; Lk 6, 27). Kresťan má teda vyhodiť zo svojho srdca každú nenávisť voči blížnemu i voči Bohu. Jedinú nenávisť, ktorú smie mať, je nenávisť voči hriechu, pretože i Boh nenávidí zlo (porov. Oz 9, 9; Dt 12, 31). Táto povinnosť je zrejmá. Katolícky duchovní hovoria preto o nenávisti len stručne, i keď výrazne. Sv. Katarína Sienská napísala list „o nenávisti, ktorú máme prechovávať voči nenávisti“, aby sme žili v pokoji s Bohom i s ľuďmi.
Označiť nevinného človeka, že je pod vplyvom Zlého, je hriech a sebectvo.