Ako nazvať toto zlyhanie? Neschopnosť vydržať v zabudnutí v pozadí strany a politického diania? Po istej rekonvalescencii SDKÚ sa podobné zlyhania opakovali v aj v minulosti. Kto pozná vnútorné pomery v SDKÚ, vie, že SDKÚ svoje „vystúpenie“ z vlády ľudu nikdy neoľutovalo, i keď to formálne neraz urobilo. To, na čo by nemalo byť hrdé, považuje za správne. Vo vláde nikdy neprotestovalo proti nesprávnym rozhodnutiam, ktoré zaváňali vlastizradou, boli vždy proti záujmom SR a jeho národu. Nikdy sa nedožadovali schválenia rovnocenných zmlúv vo svedomí národa. SDKÚ vždy chcelo a aj robilo protinárodnú a protikresťanskú politiku. Výsledok je upadajúca rodina, od úpadku ktorej sa odvíja neuveriteľná demografická kríza. Od tej sa zase odvinú budúce ekonomické problémy krajiny. To je stručne o SDKÚ a jeho odídencoch. Na nikom to tak nie je dobre vidno ako na Dzurindovi a Miklošovi, ktorí roky zosobňovali protikresťanské a netradičné hodnoty Slovenska.