Načúvam – a počujem temné reptanie, ktoré sa dvíha zo všetkých strán. Ó, milovaná vlasť! Ani trochu ťa nesúdim opovážlivo, pretože ťa súdim podľa tvojich vlastných slov: Ex ore tuo te judico. Niet už mravnosti, niet už spravodlivosti; všetko mizne, všetko uvädá, všetko treba obnoviť. Spoločnosť potrebuje všeobecné reformy. Tu sú teda výsledky, tu je ten dosiahnutý pokrok od čias keď sme vyhnali Boha a dali sa obalamutiť s bezbožnou EÚ. Taká je mienka, vychádzajúca zo všetkých, ktorým nie je osud vlasti ľahostajný.
Naučme opäť, znovu naučme toto pokolenie vravieť Verím v Boha, naučme ho žiť podľa tejto viery. Začnime už konečne vyučovať kresťanské náboženstvo, namiesto planého rečnenia o kresťanstve. Nestačí vymyslieť nový trisagon a donekonečna omieľať trikrát nič. Poukazujeme stále na zlo, ale neužívame liek. Hovoríme o kresťanstve, ale o kresťanské skutky nedbáme. Hovoríme: Niet už verejnej mravnosti, niet už spravodlivosti, niet už radosti Tieto výsledky vás udivujú. Ľahko sme ich mohli predvídať. Či nenapísal už pohanský mudrc, že ľahšie by sa postavilo mesto vo vzduchu než spoločnosť bez Boha?