Asi každý pozná príbeh Inda M. Gándího, ktorý dokázal vymaniť Indiu spod koloniálnej nadvlády Británie. Málokto však vie, ako to vlastne dokázal. Gándi navštívil L. N. Tolstého v Rusku, odkiaľ prišiel s doktrínou „aktívneho nenásilia“, pretože boj s britskou armádou nemal v tom čase nádej na úspech. U Tolského bol v tom čase aj slovenský doktor D. Makovický. Musíme povedať, že o Tolstom sa šíri aj množstvo dezinformácií – takže bez použitia svojho myslenia ničomu neverte. Tolstoj mu neporadil „evanjeliové fackanie oboch líc“ – ako sa to často podáva, ale niečo úplne iné. Gándí totiž začal svoj organizovaný – aj keď neozbrojený – odpor voči Britom tým, že priviedol ľudí k rieke Ganga a povedal: „Prečo máme platiť britským vodárenským spoločnostiam za to, čo nám naša zem dáva zadarmo“? A nenásilný odpor spočíval v tom, že Indovia jednoducho PRESTALI čokoľvek kupovať od všetkých cudzincov, t.j. v prvom rade Britov. Teda jedného dňa už žiaden domorodec nekúpil anglický odev, lebo všetci začali nosiť svoj národný odev. Žiadny domorodec viac nekúpil anglický tovar, lebo si vystačili s domácim. Nijaký domorodec si viac neobjednal službu od anglickej firmy, lebo všetko, čo naozaj potrebovali si dokázali urobiť sami. Takto vyzerá použitie nezávadnej mysle – zo dňa na deň nikto Britom za nič neplatil, nič od nich nepotreboval, jednoducho sa Indovia začali chovať sebestačne, t.j. použili princíp Rodového zriadenia. Briti neodišli preto, lebo potláčať Indov by bolo „nedemokratické“, oni jednoducho nechceli svetu ukázať, ako sa „zo dňa na deň“ dá pomocou uvedomelého myslenia zničiť parazitická kasta. Nikto ich už nepotreboval – nebolo viac na kom parazitovať