Stojíme tu pred večnosťou s prázdnymi rukami…,keby sme mali aspoň plné srdce!
Vesmírna láska duší letí ako tušenie, ako nádej, ako cit spolupatričnosti i ako priateľka smrti. Nič nie je definitívne, ani človek. Všetko je stav. Príprava na smrť je usmernenie na Krista vo všetkom a všetkým, i na vesmírneho Krista v Teilhard de Chardinovom chápaní. Len dostať sa do tej nesmiernej intenzity rozletu, ktorá nemôže naraziť na hranice, lebo penetruje všetko. Keď nezhoríme v atómových plameňoch , zhorme v láske. V duchovnom živote treba stále žiť vo všetkom. Stále je nedeľa, Vianoce, Veľká noc, Turíce a Dušičky. Stále pôsobí sila apoštolov, vyznávačov a panien. Stále je premenenie a stále prijímanie. Stále je všetko. Byť človekom nech znamená cele žiť Bohu, byť stále otvoreným voči Nekonečnu. Tak jedine ostane človek celým i pre človeka. Do nového roku vstupuje spoločnosť zvyčajne s triezvym srdcom a opitým rozumom. Chceme to urobiť obrátene, s triezvym rozumom a srdcom spitým láskou k Bohu a človekovi….
A dobré ľudské srdce nepominie nikdy, kým svet ostane svetom a človek človekom. Je správne chcieť sa nájsť. Ale sú i duše – otvorené kvety a rozkvitnuté lúky, narodil sa Spasiteľ……