Nesmieme zabúdať, že keby všetci zjavne dobrí ľudia boli na jednej strane a všetci zjavne zlí
ľudia boli na druhej, neexistovalo by žiadne nebezpečenstvo pre nikoho, ani najmenšieho, zo všetkých vyvolených. Sú to dobrí ľudia, skôr dobre musíme dúfať, že sú stále dobrý, ktorí majú urobiť Antikristovu prácu a tak bohužiaľ znova ukrižovať Pána … Majme na pamäti, tento charakter „ trnavských posledných“ dní, že ona podlosť povstala od dobrých ľudí, ktorí sú na zlej strane.
Preto verím, že mnohí (nie všetci) duchovní, ktorí podľahli duchu doby a presadzujú koncilový nový program, sú dobrí ľudia na zlej strane.
Vodcovské katolícke osobnosti by potom už neodporovali modernistickým ideám revolúcie (ako bolo stálou praxou pápežov, ktorí zavrhovali tieto liberálne princípy od roku 1789 až do roku 1958), a zaviedli by do Cirkvi chaos a blud. Konečným výsledkom by bolo katolícke duchovenstvo a laici, ktorí by pochodovali pod vlajkou osvietenstva, zatiaľ čo by si mysleli, že pochodujú pod pápežskou vlajkou.
K veľkej škode katolíckej viery a katolíckemu spoločenstvu , čoraz viac do nej prenikajú liberálne princípy Francúzskej revolúcie. Údajne „láskavejší a miernejší“ názorový pluralizmus, nábožensky indiferentizmus, demokracia, ktorá verí, že všetka autorita pochádza z ľudu, mylné pojmy slobody, medzi náboženských stretnutí, odluky Cirkvi a štátu a ďalšie novoty sa zmocňujú mysle hŕstky „veriacich“ v osvieteneckej „Trnave“.
Pápeži 19. a 20. storočia viedli v plnej zbroji vojnu proti týmto nebezpečným trendom.
S jasnozrivou rozvahou pochádzajúcej z nekompromisnej istoty viery sa títo pápeži nenechali oklamať.
Napriek tomu sa objavil nový druh katolíkov, ktorí utopistický hľadajú kompromisy. Títo katolíci hľadajú to, o čom veria, že je „dobré“ v princípoch roku 1789 a pokúšajú sa to zaviesť
do Cirkvi. Mnoho duchovných, nakazených duchom doby, sa do tejto siete, ktorá bola „nastražená do sakristii a seminárov „, chytilo. Títo ľudia vošli na známosť ako liberálne katolíci. Blahoslavený pápež Pius IX. na nich pozeral s absolútnou hrôzou. Povedal, že títo „liberálne katolíci“ sú „najhoršími nepriateľmi Cirkvi „.
Toho , čoho sa bojím, nie je komunizmus – nie – to, čoho sa bojím, je liberálny katolicizmus … to je skutočnou pohromou.
Liberálny katolicizmus, sa snaží zjednotiť dva princípy tak nezlučiteľné ako sú proti sebe
oheň a voda.
Našťastie, počet liberálnych katolíkov nerastie.