Festival Pohoda, respektíve jeho bizarná politická forma vtelená do zložitého pletenca podradnej zábavy, nového zväzáckeho štýlu a arogantných stanových „politikov“, je v obdobnej situácii ako kedysi Zlatý palcát celoštátna súťaž vojenských piesní s brannou a vlasteneckou tematikou. I on bol šifrou, ktorá klamala a ktorej veril asi málokto. Tak je to i dnes s demo-Pohodou.
Možno by stačilo zbaviť sa ideologických barličiek, vyčistiť svoj jazyk a začať nazývať veci pravými menami. Obsah múdreho slova tu skonzumovala tuposť organizátorov a dogmatizmus falošných aparátčikov a novodobých spasiteľov.
O nepríjemných spoločenských otázkach sa tam buď nehovorí, alebo sa problémy marginalizujú.
Duchovný prejav Pohody i s jeho hosťami býval nielen obsahovo, ale najmä formou celkom odpudivý. Čo tento rok ? Slnko, tráva a kompere.